Vedecké poznámky nie sú len nudné zoznamy a grafy. Tieto sú skôr zápisky z dobrodružnej cesty za poznaním. Albert Einstein si viete predstaviť, ako pri šálke kávy načrtáva na servítku teóriu relativity. Možno čmáranice vyzerali chaoticky, no skutočne boli kľúčom k pochopeniu vesmíru. Tieto poznámky slúžia ako denník cestovania vedca. Všetky jeho objavy, omyly a frustráciu z neúspechov zachytávajú. Možno tam nájdete náčrt nového vynálezu, inokedy sa len zúfalo pýtate: „Prečo to nefunguje?!“ vedľa preškrtnutého výpočtu. Práve tieto ľudské okamihy robia vedu tak fascinujúcou.
Vedecké poznámky majú aj iný účel ako len zábavu. Sú to nevyhnutné nástroje. Vďaka nim dokážu vedci usporiadať svoje myšlienky, porovnať staré nápady s novými a posunúť svoje objavy ďalej. Som ako mapa, ktorá vám ukazuje cestu k poznaniu. Niekedy sa aj niektoré poznámky zmenia na umelecké diela. Vedeckú genialitu i estetické cítenie vedcov odrážajú nielen krásne kresby buniek, elegantné rovnice a precízne tabuľky. Veda a umenie nie sú tak odlišné, čo je dôkazom. Takže pri ďalšej príležitosti, keď uvidíte vedecké poznámky, nevidíte len nezmysly. Tam môžete vidieť príbeh objavovania, snahu ľudí po poznaní a možno aj kľúč k ďalším neuveriteľným objavom.
Kto vie, možno aj vy si raz budete môcť dovoliť váš vlastný zápisník plný inovatívnych nápadov! Možno ste si len predstavovali vedecké poznámky ako písané záznamy. Ale jej veda je oveľa kreatívnejšia! Niektorí vedci preferujú vizuálne myslenie a radšej si kreslia svoje objavy. Napríklad Louis Pasteur zachytával tvary baktérií nádhernými detailnými ilustráciami, ktoré sa viac podobali na umenie než na vedecké záznamy. Znovu majú radi symboly a skratky. Charles Darwin vymyslel celý systém značiek, ktoré mu pomáhali šetriť čas a miesto pri poznámkach. Poznámky vedy sú dôkazom, že veda nie je len o suchých faktách a nudných experimentoch.